Niektoré miesta sa nemenia – meníš sa ty

Cestovanie nie je len o nových obzoroch. Je o tom, že sa staneš niekým novým. Odchádzaš ako jedna žena a vraciaš sa ako iná – lebo niektoré miesta majú moc premeniť ťa.

Možno sa to stane hlboko v rokline Imbros, jednom z najkrajších kaňonov Kréty. Hory a rieky ju tvarovali celé veky – a je len jednou z viac než 400 roklín na ostrove, najviac v celom Grécku.

V to ráno sme sa zastavili v taverne Porofarago na teplé syrové koláčiky s miestnym medom. Až potom sme vstúpili do histórie. Imbros bol kedysi dôležitou cestou medzi Chaniou a Sfakiou a počas tureckej okupácie tu prebiehali tvrdé boje.

Najprv boli steny kaňonu nízke, no čoskoro sme už hľadeli hore – na týčiace sa útesy, cyprusy a prastaré duby. Prešli sme okolo miesta, ktoré volajú „Lietadlo“ – počas druhej svetovej vojny tu havarovalo nemecké lietadlo – a cez Gourniu, kde sa v zime skalné misy plnia vodou.

A potom prišlo najkrajšie miesto – Stenada. Steny vysoké 300 metrov a medzi nimi len 1,6 metra. O kúsok ďalej benátska cisterna a červený skalný oblúk Xepitira.

Neskôr, vo Frangokastelle, sa nad tmavomodrým Líbyjským morom týčili ruiny benátskej pevnosti zo 14. storočia. Legenda hovorí, že každý rok 17. mája za úsvitu sa v hmle zjavujú prízrační rytieri – šepot minulosti, ktorý nesie vietor.

Silných miest je veľa. Ale Kréta je len jedna. A Kréta má moc zmeniť ťa.