Duša Kréty žije v horách

Kréta je ostrov slnka, mora a antických mýtov. Ale jej skutočná duša? Tá žije v horách.

V divokom srdci ostrova sa k nebu dvíhajú Lefka Ori, Biele hory. Krajina vysokých štítov, skrytých roklín a pastierskych chodníkov, ktoré nenájdeš na žiadnej mape. Viac než 58 vrcholov nad 2 000 metrov, v zime pod snehom a po celý rok divokých. Kréta nie je len ostrov – je to nespútaný raj pre turistiku.

Krétske chodníky nie sú uhladené cestičky ako v Alpách. Sú surové, divoké a nevyspytateľné. Značky sa objavia a zase zmiznú, chodník sa vinie pomedzi tŕnisté kríky. A predsa vždy nájdeš cestu. Lebo keď kráčaš s cieľom, cesta sa ti ukáže sama.

Ak tvoje srdce vie, kam chce ísť, cesta si ťa nájde.

Kam na túru?

Samarijská roklina – legendárny kaňon Európy. Borovicové lesy, týčiace sa útesy a úzke skalné brány až do ospalej dedinky Agia Roumeli pri mori.

Roklina Imbros – steny vysoké 300 metrov a kedysi tajná cesta odbojárov. Najužšie miesto má len 1,6 metra. Tu história šepká cez kamene.

Agia Irini – divoká a zelená. „Irini“ znamená pokoj a presne ten tu medzi olivovníkmi a skalami nájdeš. Chodník končí v Sougii, pokojnej dedinke pri mori, kde sa čas spomalí.

Psari a Gingilos – bez výstupu k nebu nie je krétske dobrodružstvo úplné. Na týchto vrcholoch mal vraj Zeus svoj trón. Chodníky sú náročné a slnko neúprosné, no hore, v tichu a nekonečnej modrej, pochopíš, prečo si bohovia vybrali práve toto miesto.

Ako raz povedal náš sprievodca Michalis: „Duša Kréty žije v jej horách.“ Keď budeš stáť na vrchole, hľadieť na nekonečné štíty a dýchať to ticho, pocítiš to aj ty.

Lebo tento ostrov a tieto hory sa nedajú nemilovať.